.: ML Bikers :. stránky Medzilaboreckých cyklistov

Výjazd do terénu, 22.8.2007

Bol pekný slnečný deň, tak som rozmýšľal, kam by sme dnes mohli vyraziť na bicykloch. Už pár dní sa chystáme na nejaký kopec v blízkosti mesta, aby sme urobili panoramatickú fotku Medzilaboriec. Preto sme sa dohodli, že pôjdeme skúsiť „vyliezť“ na vrch Kyčaru. Po krátkej príprave sme sa okolo pol jedenástej vybrali z domu. Prišli sme na koniec sídliska a za areálom základnej školy sme odbočili z peknej asfaltovej cesty na zaprášenú poľnú cestu. Nohy mi začali dávať najavo, že stúpanie do kopca narastá. Obišli sme lesík (aj spadnutý strom) a pokračovali po poľnej ceste. Stúpanie už bolo len mierne. Videli sme takmer celé sídlisko, ale nám to nestačilo. Našim cieľom bola fotka celého mesta, tak sme pokračovali ďalej. Verili sme, že keď zdoláme kopec pred nami, tak uvidíme viac. Naľavo pole, napravo tiež ... Došli sme na „križovatku“ poľných ciest. Zabočili sme vpravo (zase do kopca), aj keď cesta vľavo bola lákavejšia, pretože viedla dole kopcom. O pár minút sme prešli z poľnej cesty na lúku pod Kyčarou. Prišiel čas na občerstvenie. Zastali sme a vytiahli z vrecka roztopené oplátky. Výhľad na mesto nám zakrýval kopec, tak sme po krátkej pauze pokračovali ďalej cez lúku s miernym stúpaním. Počas jazdy sme pravidelne dodržiavali pitný režim. Konečne sme vyšliapali na vrchol a nasledovalo klesanie. Pomaly sme obchádzali Kyčaru a blížili sa k lesíku. Pred dvoma dňami pršalo, takže v tieni stromov sa ešte nachádzali mláky. Väčšinu sme obišli, až na dve. Asi sme nemali veľmi na výber, lebo boli na celej šírke cesty. Našťastie boli dosť plytké, takže sme sa ani nezašpinili. Pokračovali sme ďalej, už opäť mierne do kopca. Objavila sa pred nami ďalšia križovatka. Rozhodli sme sa, že nebudeme pokračovať smerom ku Kyčare, ale opačným smerom, teda vpravo. Pred nami bol krátky úsek lesnej cesty po vrstevnici, takže sme miernym tempom pokračovali ďalej. Sem-tam mláka alebo konáre na ceste. Dokonca sme museli podliezť aj spadnutý strom. V diaľke som videl lúku na konci lesa. Nasledoval krátky, ale pekný zjazd lúkou a potom znova do kopca, no s rozbehom to išlo ľahko. Dali sme si krátku prestávku na zhodnotenie situácie. „Pokračujeme ďalej, alebo ideme naspäť“? Poobzerali sme sa, vydýchali a pokračovali sme ďalej, lebo už nebolo vidno ani mesto, ani sídlisko. Všade dookola boli len lúky a kopce. A my zase „do vrchu“ - ako to nazývame. Proste ďalší kopec, ale dúfali sme že po jeho zdolaní sa nám konečne naskytne vytúžený pohľad na mesto. Hneď na začiatku stúpania ma niečo poštípalo do lýtka na ľavej nohe. Asi to bol ovad. Hľadal som liečivý skorocel kopijovitý. Predsa som ho našiel na lúke a šťavou som si natrel štípanec. Asi pomohlo – po chvíli som to už ani necítil. Keď sme konečne dorazili na vrchol kopca, naskytol sa nám pohľad na sídlisko. Ale mesto zase nevidno... No nevadí. Musel som sa vydýchať, to stúpanie mi dalo dosť zabrať, ale ja to mám rád. Urobili sme aj tak zopár fotiek. „A čo teraz?“ Rozhliadli sme sa okolo. V diaľke bolo vidno nejaké domy. „Žeby Ňagov?“ No videli sme aj obec Krásny Brod, ale trochu ďalej. „Určite to je Ňagov“, potvrdill Sparcus. Rozhodli sme sa pokračovať ďalej po vyjazdených „koľajach“ (asi od traktora) smerom do dediny. Radosť nám urobil ďalší pekný zjazd dole svahom, to máme predsa radšej ako stúpanie do kopca. Miestami sme museli pribrzďovať kvôli kameňom na ceste, ale inak v pohode. Ešte pár fotiek a pokračujeme. Ani sme sa nenazdali a prišli sme na koniec poľnej cesty. Pozriem doľava a vidím dedinu. Zase sme trochu oddýchli. No keď už sme tu, tak ideme pozrieť čo nové v Ňagove. Ale teraz po asfalte. Prišli sme na koniec dediny, no lákal nás kopec pred nami. Tak sme sa vybrali ešte ďalej. Blížilo sa poludnie, slnko pekne hrialo. Asi po kilometri, možno v polovici svahu, sme zastali... Zhodli sme sa, že nadnes by už aj stačilo. Aj tak nám dochádzala voda vo fľašiach. Pekný kopec, ale zdoláme ho nabudúce. Vybrali sme sa domov. Konečne dole kopcom. Prešli sme dedinou a už nás čakalo posledné stúpanie. V pohode sme ho zvládli – až mi je to divné. A opäť krátky zjazd. To sme už boli v Medzilaborciach. Už len 2 km mestom a sme doma. Plánovanú fotku mesta sme dnes nezískali, tak sa teším na ďalší výjazd „do vrchu“. Fotky sú v galérii.

Bluebiker

: : späť na cyklotúry : :