Szlakiem ikon Doliny Sanu
Na trase drevených chrámov v doline Sanu (Poľsko)
Keď ma kamarát Maroš oslovil, či sa k nemu v nedeľu (17.7.) pridám na horský cyklomaratón do poľského Sanoka, veľa som nerozmýšľal. Sériu maratónov
Cyklokarpaty poznám, lebo som sa na jednom z nich v Komańczi zúčastnil už 2
krát. Na preteky som si však netrúfal kvôli tomu, že som nemal poriadne
natrénované. Deň pred tým, v sobotu sa konala výborná akcia Okolo Domaše - 8
Tibeťanov, na ktorej sme s bratom Dominikom nechýbali. Podľa dohody
s Marošom som u neho cestou domov vyložil svoj bajk s tým, že ho zajtra
berieme do Sanoka. Po „Domaši“ som bol pekne unavený, tak som si do mobilu
nestihol pripraviť mapu okolia Sanoka . Na orientáciu mi mala poslúžiť malá,
narýchlo načmáraná mapa s názvami obcí ktoré chcem navštíviť.
Ráno ma Maroš vyzdvihol a spoločne mierime na miesto štartu
cez najbližší hraničný prechod Palota-Radoszyce. GPS navigácia nás priviedla
priamo na parkovisko pri športovej hale, neďaleko ktorej je štart a zároveň
cieľ pretekov. Vyberáme bicykle, nasleduje ich skladanie a kontrola pred
jazdou. Prezliekame sa do dresov a Maroš sa ide zaregistrovať do kancelárie
- „biura zawodow“. Už len pripevniť štartové číslo s čipom
a vyrážame na zahrievaciu jazdu popri rieke San. Pred desiatou hodinou
priestor štartu zapĺňa asi 280 pretekárov. O 10:00 je odštartované a masa
bikerov vyráža na trať.
Len nedávno som sa na internete dozvedel, že neďaleko Sanoka je jedna z najstarších drevených cerkvi v Poľsku. Vtedy by mi ani nenapadlo, že sa mi naskytne možnosť vidieť tento skvost ľudovej architektúry naživo. Skôr než som opustil mesto Sanok, vyšiel som na kopec pozrieť námestie a „rynek“. Práve prebiehala výstava ikon a podobných záležitostí. Navštívil som aj turistickú kanceláriu a po vysvetlení situácie a mojich odpovediach, že som z Medzilaboriec, ale tu v Sanoku máme auto, prišiel som pozrieť na MTB maratón a teraz sa sám chystám navštíviť niekoľko drevených chrámov na „szlaku ikon doliny Sanu“ ...mi ochotný pán na mape mesta vyznačil kde nájdem zmenáreň (kantora) a ktorou cestou sa dostanem von z mesta.
Na výpadovke je krásny nový asfalt takže sa ide super. Pri tanku odbočujem doprava na most ponad rieku San. Na pravej strane ešte zájdem pozrieť k areálu asi najväčšieho skanzenu v Poľsku (Muzeum budownictwa ludovego v Sanoku). Vyšiel som z mesta, prechádzam pokojným údolím s riedkym osídlením a nízkou premávkou. Prekonávam jedno stúpanie, pričom z vrchu obdivujem a fotím dolinu Sanu. Jednou z obcí cez ktoré som išiel bol Mrzyglód. Majú tu pekný kostol, viacero starých domov a akési malé námestíčko, uprostred ktorého je socha kráľa Wladyslawa Jagiella. V nasledujúcej obci Hlomcza ma prekvapilo množstvo voľne pobehujúcej hydiny rôznej farby aj s malými kuriatkami.
No mojim cieľom bolo niečo iné - na kopci vedľa cesty stojí drevená gréckokatolícka cerkev Preblahoslavenej Panny Márie, z roku 1859. Z tohto obdobia je aj murovaná zvonica, v ktorej visia tri zvony. Jeden z nich pochádza z roku 1668. Zaujali ma aj dva obrovské duby v areáli. Tie musia byť poriadne staré. Stretol som tu istého pána, ktorý prišiel taktiež nafotiť drevenú cerkev. Vraj ich už má nafotených cez dvesto.
Pobrali sme sa každý svojou cestou a ja som pokračoval údolím Sanu do nasledujúcej obce Dobra Szlachecka. Drevený kostol ma opäť vítal už z diaľky, takže nebol problém ho nájsť. Vyníma sa na kopci pri vedľajšej ceste uprostred dediny. Pôvodne išlo o gréckokatolícku cerkev svätého Mikuláša vybudovanú v roku 1879. Dnes je to rímskokatolícky kostol zasvätený sviatku Povýšenia Svätého Kríža. Kostol je pomerne veľký, hlavne vysoký. Ide o zrubovú konštrukciu postavenú na kamennej podmurovke. Strecha je plechová. Okolo areálu je kamenné oplotenie a pred kostolom stojí zaujímavá veža zo XVII. storočia, tzv. „dzwonnica bramna“, len celkom nerozumiem významu slova „bramna“. Ako som sa neskôr dozvedel z rozprávania jedného pána, veža slúžila na obranu - keďže má strategickú polohu na kopci nad dedinou. Mali by tam byť 2 zvony z rokov 1627 a 1924, no vstup do zvonice bol zamknutý. Prichádzajú motorkári a ďalší turisti, takže už sa nebude dať fotiť a ja sa poberám späť na hlavnú cestu a ďalej za najväčším cieľom mojej cyklotúry.
Na konci
dediny ma však zaujal starší dom, bez oplotenia. Na dvore sa voľne
pohybovala hydina a holuby n
o
mňa zaujali staré prevažne drevené nástroje visiace na stene. Urobil som 2
fotky a zrazu z domu vyšiel mladý chlap a pýtal sa či som fotil jeho dom.
Veľmi sa mu to nepáčilo a tvrdil, že to nie je len tak! No keď sme sa dali
do reči a zistil že som zo Slovenska, hneď bol priateľskejší a pozval ma na
kávu. Nemal som veľmi času nazvyš, ale zo slušnosti som neodmietol. Derek ma
zoznámil aj zo svojim kamarátom Markom a okrem iného som zistil, že nejaký
čas pracoval v slovenských lesoch tak má k Slovákom blízko. Ponúkli ma aj
pivom, ale keďže som tu na "rowerźe" tak odmietam. Opýtal som sa ešte na
cestu a pokračoval som do neďalekej dediny Ulucz. Mostom ponad rieku San,
potom dobrá cesta skončila a chvíľu som išiel ako po tankodrome. Onedlho už
bola zase kvalitná hoci trochu úzka asfaltka. Konečne Ulucz - obec malá, ale
rozložená na väčšej ploche, niektoré domy sú od seba dosť vzdialené. Tabuľa
vedľa cesty informuje, v ktorom dome nájdu záujemcovia kľúče od cerkvi.
Kúsok ďalej je malé parkovisko, kde je pekná informačná tabuľa. Drevená
cerkev stojí na vyššom kopci Debnik, asi 70 metrov nad úrovňou Sanu. Naivne
som si myslel, že vyjdem na bicykli až hore, no opak bol pravdou. Strmé
stúpanie v kombinácii s nespevneným povrchom, popreplietaným koreňmi
stromov a uvoľnenými kameňmi mi to nedovolili. Ani nie v tretine kopca mi
zadné koleso podšmýklo a už som to nerozbehol. No nič tak bajk vytlačím až
na vrchol. Cestou hore vedie krížová cesta.
Konečne som pomedzi vegetáciu zbadal to, kvôli čomu som sem vlastne išiel - gréckokatolícka drevená cerkev Nanebovstúpenia Pána, jedna z najstarších v Poľsku. Zachovala sa napriek tomu, že v minulosti bola dedina Ulucz vysídlená a vypálená. Prechádzal som pomedzi dosť staré náhrobné kamene, všade ticho, nikde nikoho. Zvláštne miesto aj atmosféra. Podľa tradície bol chrám vybudovaný v rokoch 1510-1517, no neskoršie bádania ukázali, že pochádza pravdepodobne z roku 1659 ! Ide o trojdielnu zrubovú stavbu z jedľového dreva, postavenú na kamennej podmurovke. V minulosti bola niekoľko krát opravovaná a rekonštruovaná. Ikonostas sa v súčasnosti nachádza v galérii ikon v Sanockom múzeu ľudovej architektúry. Je to ozaj klenot medzi drevenými cerkvami, nevedel som sa vynadívať.
Za zmienku ešte stojí to, že na Debniku je starý cintorín a tiež pamätná tabuľa a kríž venovaný rodákovi Michałovi Werbyćkiemu - autorovi Ukrajinskej národnej hymny. Počas mojej prehliadky okolia chrámu prichádzajú ďalší turisti. S jedným pánom (fotografom) som sa dal do reči a porozprával mi niečo ohľadom drevených chrámov, dokonca mi na svojej mape ukázal, kde nájdem ďalšie a ponúkol sa, že ma aj odfotí. Veľmi zaujímavé miesto, no čas je pokročilý a mňa čaká ešte návšteva Lodziny. Taký pekný zjazd ako z vrchu Debnik predsa nebudem bajk tlačiť dole kopcom. Sedlo som zasunul čo najnižšie a spustil som sa strmhlav dole. Brzdy len tak pískali, ale zvládol som to, dokonca bez pádu - kto by to bol povedal. Vraciam sa tou istou cestou cez Dobru a v Hlomczi odbočujem doprava. Netušil som aké stúpanie ma ešte čaká, ako keby nestačilo páliace slnko. Navyše, ako zvyčajne mi dochádzali zásoby vody lebo v takom teplom počasí jej spotreba rapídne stúpa. Drevený, pôvodne gréckokatolícky chrám Narodenia Bohorodičky z roku 1743 nachádzam až na úplnom konci obce Lodzina pri cintoríne. Práve to mi pri fotení robilo problém lebo som na fotke nechcel mať žiadny náhrobný kameň. V roku 1875 bola svätyňa prebudovaná a v súčasnosti tento pekný kostol používa rímskokatolícka farnosť.
Pri odchode som si uvedomil, že som vlastne ani neobedoval. Nablízku som nevidel žiadnu lavičku, tak som sa zložil na okraji cesty v tieni stromu. Piknik ako sa patrí. Medzi tým mi už telefonoval Maroš, že maratón odjazdil a čaká ma v priestore cieľa. Takže som sa poponáhľal späť do Sanoka. Na začiatku mesta som stretával policajnú kolónu, ktorá sprevádzala Poľského premiéra z nejakého festivalu či podobnej akcie v Cisnej. Dorazil som k športovej hale kde ma už čakal Maroš a traja bajkeri z Košíc. Rozobrali sme aj môj bajk a naložili ho do auta. Počkali sme na vyhodnotenie maratónu aj tombolu. Nakoniec po pekne strávenom dni u našich severných susedov v Poľsku, hurá domov.
Bluebiker
© MLBikers - Medzilaboreckí cyklisti. 2007-2011.