.: ML Bikers :. stránky Medzilaboreckých cyklistov

Zhodnotenie sezóny 2009 – I. časť

Po dlhšej dobe by sa patrilo informovať vás o našich uskutočnených akciách nielen na MTBiker fóre, ale aj na našom klubovom webe. Tak som sa rozhodol napísať, ako sme prežili alebo skôr prejazdili minulú sezónu. Môžem povedať, že bola veľmi pestrá, zaujímavá a bohatá na rôzne cykloturistické výlety, ale aj výjazdy do terénu. Navštívili sme viac ako 40 obcí okresu Medzilaborce, Humenné, Stropkov, Snina a niekoľko poľských dediniek. Taktiež sme osobne spoznali pár bikerov s ktorými sme dovtedy komunikovali len prostredníctvom internetu a MTBiker fóra. Nebudem tu spomínať bežné krátke trasy do 20 - 35 km ktoré jazdíme v lete takmer každý deň, ale skôr tie zaujímavejšie výjazdy a tipy na výlety. Prvú jazdu v roku 2009 som absolvoval sám už koncom januára, kedy som sa vybral pozrieť k lyžiarskemu vleku na Danovu. Keďže bolo menej snehu a navyše odmäk tak sa nelyžovalo, no aspoň som si natrénoval techniku jazdy na mokrom snehu J. Cestou som stretol skupinku ľudí, ktorí na mňa čudne pozerali, asi že či som v poriadku že v tomto období sa kdesi vyberiem na bicykli, no už som si zvykol. Stretával som ich pri jazde z kopca v smere od vleku a tak mi uhli na kraj cesty, za čo som ich pozdravil a poďakoval za uvoľnenie cesty. Často pri spoločných výjazdoch zdôrazňujem bikerom v skupine nech rešpektujú chodcov (hlavne v meste) a nech ich v žiadnom prípade neohrozujú a podľa možnosti ani neobmedzujú - to patrí k etike bikera. Sám v pozícii chodca neznášam keď popri mne v tesnej blízkosti po chodníku doslova preletí nejaký cyklista ako blázon. Takže čo nechceme aby nám robili iní, nerobme ani my im. Dosť bolo moralizovania, vrátim sa k bicyklovaniu. Prišiel začiatok semestra a ja som na istý čas „bajk zavesil na klinec“, teda odložil do stajne (takto so Sparcusom nazývame miestnosť kde máme odložené bicykle). Na bajky sme sa konečne dostali 15. apríla a spolu so Sparcusom, Montym a Maťom M. sme boli pojazdiť na Danovej pri rybníku. Maťo nám ukázal aj lesnú cestičku popri skautskom zrube s pekným zjazdom. Počasie nám prialo, v lese už bolo cítiť jar a rybník bol plný páriacich sa ropúch - na to si pamätám doteraz, lebo som obdivoval aké sú veľké.

24. mája - Po hranici z Čertižného do Mikovej

Keďže škola je škola, tak na ďalší výjazd som sa dostal zase až po mesiaci L. Boli sme pozvaní na nedeľný takmer 60 kilometrový trek skupiny BaLTurS, ale keďže Sparcus sa nemohol pridať tak som išiel len ja. Ráno sme sa na mieste stretávky zišli v peknom počte 8 cyklistov. Po privítaní a zoznamení sme sa vybrali smerom do Čertižného a potom na štátnu hranicu s Poľskom. Po občerstvovacej prestávke v Čertižskom sedle sme pokračovali lesom po hranici smerom na západ (trasa a fotky na stránke BaLTurS). Tento lesný úsek sa mi dosť páčil. Z hranice sme neskôr odbočili na lesnú asfaltovú cestu vedúcu do dedinky Driečna. Tam treba dávať pozor na zatvorenú závoru na konci zjazdu! Cez Mikovú sme sa presunuli do dedinky Vyšná Vladyča, kde sme sa naobedovali. Potom sme sa presunuli na hlavnú cestu cez Staškovce a Makovce a odtiaľ už domov s prestávkou na občerstvenie pri pohostinstve v Havaji. Trasa bola zaujímavá a partia výborná takže som bol spokojný a rád sa pridám aj nabudúce.

25. mája - MTB okruh pod Kyčarou

Počasie bolo čoraz krajšie a vonku stále teplejšie. V Medzilaborciach za sídliskom Vrch začínajú 3 alebo 4 poľné cesty, ktoré vedú rôznymi smermi. Jednu z nich sme tento rok používali oveľa častejšie. Ide o cestu vedúcu popod vrch Kýčera (Kyčara). Deň po cyklotreku po hranici som si dal len niečo light tak som sa vybral spomínanou poľnou cestou, ktorá neskôr vedie po kopcoch a lúkach - dobrá na relax v prírode hoci aj po škole alebo po práci, lebo trasa nie je dlhá.. Pod Kyčarou som na križovatke troch cestičiek odbočil doprava a krátkym lesíkom som sa dostal zase na lúku kde o chvíľu nasledovalo pekné stúpanie (alternatívou je neodbočiť na to stúpanie ale pokračovať rovno na tzv. Death road, no o tom neskôr...). Odtiaľ je pekný výhľad na sídlisko a časť mesta, a tiež na Laboreckú vrchovinu - kótu 433 Čertov kameň a vrch Brúsy nad obcou Borov.

Nasleduje prevažne mierny zjazd, miestami ma to pekne vytriaslo hlavne na miestach kadiaľ jazdí nejaký traktor či čo a povrch cesty je hrboľatý. Nakoniec som sa ocitol na hlavnej ceste medzi Ňagovom a Medzilaborcami, takže už len pekne po asfalte do mesta. Spestrením je mierne stúpanie a následný príjemný zjazd.

30. mája – Krásnobrodské serpentíny

Skupinka MLBikers sa vydáva na popoludňajší výjazdík a konečne vo väčšom počte. Stretávka tradične pri múzeu Andyho Wahrola. Keď dorazili všetci (Sparcus, Jimy, Maťo M., Janka a ja), vyrazili sme smerom na serpentíny za Krásnym Brodom. Stúpanie po ceste III. triedy na vrchol nás pekne zahrialo, ale všetci to bez problémov zvládli. Hore sme obdivovali výhľad na údolie rieky Laborec a obce Krásny Brod a Čabiny. Samozrejme sme si nenechali ujsť pekný zjazd plný zákrut dole na opačnú stranu. Ja s Maťom sme si ako bonus vyšliapali cestu hore lúkou, ktorá nám hneď padla do oka a odkiaľ sme videli aj kláštor otcov Baziliánov v Krásnom Brode. Cestou späť sme niektorí zašli aj do neďalekej dedinky Roškovce, kde cesta II. triedy končí a ďalej za dedinou pokračuje už len úzka cesta cez horu do ďalšej obce, no tou sme ešte nešli - nabudúce.

2. júna - Hľadanie lesnej cesty v Kamjane

S Jimym som absolvoval prieskumnú jazdu s krycím názvom „Expedícia veverička 2“ v Lesoparku Kamjana hneď pri meste. Neviem prečo, ale vybrali sme sa pomerne neskoro, okolo 17-tej hodiny (na skoršie zotmenie sa v lese sme akosi pozabudli). Myslím, že to bolo deň po daždi alebo tak nejako, ale viem že bolo mokro a blato. No to nás neodradilo. Pri hľadaní cesty, ktorú sme počas prvej „Expedície veverička“ v predchádzajúcom roku nenašli, sme zašli akosi hlbšie do lesa až na hrebeň. Cestička sa nám zrazu akosi stratila pod lístím tak sme zosadli z bajkov a pokračovali pešo. Na mieste kde som to ja už chcel beznádejne otočiť sa Jimy predral cez kríky a vysoký porast lesnej paprade, tak som ho nasledoval. Naozaj sa už začalo stmievať a cesta stále nikde. Nevedeli sme či so vzdať a otočiť späť alebo čo? V diaľke sme videli rúbanisko, tak sme pokračovali tým smerom až kým sme nenarazili na cestu vytvorenú lesným traktorom. Celí natešení sme sa spustili dole zvážnicou až na akúsi lúku obklopenú stromami, kde sme nechtiac vyrušili dve pasúce sa srnky. Len sme tušili kde sa to asi nachádzame. Ocitli sme sa mestom pri časti Močarany (pôvodne sme plánovali vyjsť z lesa o niečo bližšie pri mestskom Amfiteátri v parku)...už sme sa zľakli že sme vyšli až pri obci Borov J. No to nebol koniec expedície. Od hlavnej cesty nás delila rieka Laborec a mali sme len dve možnosti: prvou bolo vrátiť sa späť cez les v ktorom už bola pomerne tma - tú sme hneď vylúčili... a druhou bolo prejsť cez vodu. Tak sme sa zmierili s tým, že sa trochu namočíme a ja som sa vybral ako prvý overiť hĺbku vody, ktorej šírka bola nejakých 10 metrov. Podarilo sa, aj keď z botasiek mi voda tiekla prúdom :D. Nasledoval Jimyho pekný prejazd s rozbehom ktorý taktiež zvládol. Pekne premočení sme sa cez mesto pobrali domov. Že nás doma rodičia nepochválili snáď ani nemusím spomínať...

9. júna – Havaj

Prostredníctvom nami založenej témy na MTBiker fóre sme spoznali viacero cyklistov. Jedným z nich bol Peťo prezývaný Bodka, ktorý jazdí na svojom bicykli ročne cez 10 000 km. Tentoraz sme sa stretli v Medzilaborciach pri múzeu Andyho Warhola a spoznali osobne. Dopoludnia sme sa teda spolu s nim a Sparcusom vybrali na 50 km výjazdík. Vyrazili sme smerom do Krásneho Brodu a na moste odbočili doprava. O chvíľu sme už prechádzali cez Rokytovce. Je to neveľká dedinka, v ktorej sme raz zbytočne hľadali krčmu alebo potraviny, lebo žiadne tam nie sú, teda aspoň vtedy neboli. Za Rokytovcami je pekné stúpanie, tzv. Poľanský vrch a keďže horúce slnko nás trochu vyčerpalo, dali sme si krátku prestávku na kraji cesty v tieni stromov. V zjazde z Poľanského vrchu sa dá dosiahnuť pekná rýchlosť a tak som v tej rýchlosti prehliadol studničku pri ceste, kde som plánoval doplniť vodu do fľaše. Cez Malú Poľanu sa pokračovalo do dedinky Miková. Za ňou zase krátke stúpanie a krásny dlhý zjazd až na križovatku. Tam sme odbočili doľava smerom do Staškoviec. Pri miestnych potravinách bola krátka zastávka na doplnenie energie v podobe Peťových obľúbených banánov. Potom sme pokračovali do Makoviec a cez Havaj sme sa vrátili späť. Za Havajom sme sa na krátko zastavili pri studničke kde som chcel konečne nabrať vodu, ale hladina vody bola nízka a ja som vôbec nedotiahol. No nevadí, tak sa zastavíme pri tej pod Poľanským vrchom...lenže tam som zistil, že v nej plávajú nejaké chrobáky, prach a nečistoty, tak ma hneď prešiel smäd :D.

12. júla – Brody Duszatyn, Lupków (PL)

Opäť som sa pridal k skupine BALTURS a tento krát aj so Sparcusom na zaujímavý cyklotrek do oblasti Poľských Beskýd, kde sme ešte doteraz na bicykloch neboli. Tešili sme sa hlavne na avizované brody cez rieku. V nedeľu ráno sa na mieste stretávky zišlo 11 cyklistov. S chuťou sme sa pustili do prvých kilometrov a hneď vo Vydrani nás prekvapila neočakávaná občerstvovacia stanica, ktorú pripravil známy niektorých účastníkov našej skupiny. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej smerom do Paloty a na štátnu hranicu. Bolo pod mrakom a trochu chladno, aspoň mne. Pán Mulik nás uisťoval že v Poľsku bude teplejšie lebo napriek tomu že sme išli severným smerom, mali sme namierené do južnej časti Poľska, a na juhu je predsa vždy teplejšie :D. Na hranici na vrchole stúpania sme sa počkali a spolu vyrazili na zjazd serpentínami na územie Poľskej republiky. Cestou sme sa zastavili pri „Zázračnom prameni“ pri kaplnke neďaleko Radoszyc. Za malou dedinkou Radoszyce sa naša skupina rozdelila na dve menšie a každá sa vydala iným smerom Dôvodom boli práve brody cez rieku na ktoré sme sa niektorí tešili, no kto sa nemienil namočiť pokračoval opačným smerom s tým, že sa niekde stretneme a počkáme. My so Sparcusom a Maťom M. pod vedením jeho otca, ktorý asi jediný poznal trasu, sme išli samozrejme na brody. Do Komancze nás sprevádzal aj Peťo (Bodka), ale keďže nemá horský bajk tak to potom otočil že ide dobehnúť druhú skupinu. My sme sa ocitli v krásnom prostredí Poľských Beskýd, akoby v inom svete. Cesta mala charakter starej rozbitej asfaltovej cesty, miestami bola len kamenistá, ale išlo sa v pohode. Striedali sa mierne stúpania a zjazdy, prechádzali sme popri veľkých kotloch na výrobu uhlia, trochu sme odbočili do lesa kde nám pán Mulik ukázal železničný most úzkokoľajky ponad rieku.

Konečne sme došli do Duszatynu, kde sme sa suchou nohou snažili prejsť asi 4 či 5 panelových brodov cez rieku. Naša snaha bola zbytočná a na konci sme aj tak všetci žmýkali ponožky, lebo hladina rieky bola trochu vyššia ako sme očakávali. Ale je to zábava prechádzať takto cez vodu.

Po tomto spestrení sme nakoniec došli popri stáde koňov a kôz pasúcich sa na lúke vedľa cesty až k pohostinstvu ktorého názov si nepamätám, tuším niekde neďaleko Smolníka. Tam nás už čakala naša druhá skupina. Doplnili sme energiu, uhasili smäd, rozhliadli sa po okolí a pomaly sme sa pobrali ďalej, pretože práve prišiel vláčik - Beskydská úzkokoľajka a z nej vystúpili desiatky turistov. Najprv po asfaltovej, potom po poľnej ceste sme pokračovali smerom do Lupkowa, no čakala nás ešte jedna zaujímavosť tejto trasy. Bola to chata na „konci sveta“. Je to staršia drevená turistická ubytovňa bez elektriny a zdrojom vody je studňa. Jej obyvatelia nám ochotne ponúkli kávu a čaj za dobrovoľný príspevok.

Cestou k Lupkowskému železničnému tunelu Sparcusovi z ničoho nič odpadla prehadzovačka Shimano Acera, vlastne štrajkovala už predným, ale až toto sme nečakali. Chlapi to provizórne prerobili na singlespeed a išlo sa ďalej na železničnú stanicu do Lupkowa a potom popri koľaji a cez tmavý tunel na územie Slovenska. Trasa je to veľmi pekná a zaujímavá, odporúčam každému.

16.júla Na otvorení náučného chodníka Kamjana

Dozvedeli sme sa o otvorení lesníckeho náučného chodníka v lesoparku Kamjana za mestom. Vraj je časť chodníka prístupná aj pre cyklistov tak sme sa tohto slávnostného aktu s Jimym a Sparcusom ako jediní traja zúčastnili na bicykloch. Chodník slávnostne otváral pán primátor Demko spolu s ďalšími poslancami mestského zastupiteľstva, lesníkmi a pozvanými hosťami. Akcia sa nám páčila. Prešli sme celú časť náučného chodníka, len v niektorých ťažko prejazdných úsekoch sme boli nútení zosadnúť a bicykle tlačiť. Páčili sa nám drevené prejazdy a lávky aj informačné tabule. Keďže sme ľuďom nechceli zavadzať, počkali sme kým všetci prejdú a následne sme sa trochu po lesnom chodníku popreháňali, až pokiaľ Sparcus nevyletel z trate...až mi krv stuhla v žilách keď som videl ako letí cez bajk a len len že netrafil strom. Nevyšiel mu totiž jeden dvojitý jump, no našťastie sa nič vážne nestalo. Odnieslo si to len sedlo, ktoré sa úplne vyhlo do boku. No Sparcusa taký pád nerozhádže a tak sme pokračovali ďalej až ku poslednej zastávke na Čertovom kameni. Tam bolo zabezpečené občerstvenie a jedlo. Inak, to sedlo sme potom museli vymeniť, narovnať to už nešlo.

18. júla Okolo Domaše - 8 Tibeťanov (45 km za 2:54 hod.)

Domaša - akcia na ktorú sme sa všetci tešili. Pred rokom sme Medzilaborce zastupovali štyria, tento krát nás už bolo viac, a nielen nás...celkovo sa počet zúčastnených v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom o dosť zvýšil. Deň pred podujatím to u nás v suteréne bytovky vyzeralo ako v nejakom bike servise: naraz sme s Jimym a Sparcusom pripravovali 6 bicyklov. V sobotu ráno sme sa všetci (Sparcus, ja a naši rodičia, Jimy, Maťo Mulik a jeho otec no a tiež Monty) stretli na Domaši. Pred štartom sa k nám ešte pridal Bodka, ktorý prišiel na miesto štartu po vlastnej osi, teda na bicykli a počas prípravy bicyklov nás pri ceste našiel Robo (Armstrong) z Bardejova s ktorým sme sa po prvý krát stretli osobne. O 10:00 hod. sme sa po krátkej inštruktáži pána Pipu vybrali na spoločnú jazdu okolo Domaše. Asi jedinou zmenou na trase bolo vynechanie cestného úseku do strediska Poľany, ktorý bol nahradený lesným úsekom. Tam sa začala tvoriť prvá kolóna pre veľké množstvo cyklistov na úzkej lesnej ceste a väčšina ľudí zišla z bicyklov. Jazda sa zmenila na pešiu turistiku, čo sa nám veľmi nepáčilo, ale na nálade nám to neubralo.

Sparcus začal mať problémy s novou prehadzovačkou (predchádzajúcu pár dni pred tým otočilo o 180 stupňov dohora takže bola nepoužiteľná, pritom došlo aj k ohnutiu pätky, na ktorej je prehadzovačka uchytená k rámu), zadrhávala sa mu reťaz tak sme boli nútení zastaviť. Ostatní členovia našej skupiny pokračovali ďalej s tým, že ich dobehneme. Nevedeli sme si rady až sa pri nás zastavil Buno z Bike teamu Vranov a provizórne to opravil. Opatrne sme pokračovali ďalej, ale hrozilo že prehadzovačku chytí do kolesa. Na každej občerstvovačke sme si dali kofolu - kde už došla tak aspoň minerálku J.

Pri tradične najťažšom úseku – Zajačej debre sa zase začínala tvoriť kolóna cyklistov, pretože sa bicykle prenášali cez neprejazdný terén. Tento lesný úsek sa mi ale páči, lebo cestička kopíruje brehy Domaše a hladina vody je asi o 4 metre nižšie, takže sa tam vytvoril pekný útes. Na Kryme sme si dali krátku občerstvovaciu prestávku a stretli sme tam známeho Pištu z cyklistickej skupiny Trón Košice. Kdesi na ceste pri Turanoch sme sa zastavili pri troch chlapcoch, z ktorých jeden dostal defekt a asi nemal potrebnú výbavu na opravu. Monty mu podaroval náhradnú dušu, ja som vytiahol pumpu a náradie a Sparcus asistoval pri výmene. Zase sme sa trochu zdržali a našu skupinu sme potom dobehli až na druhom brehu Domaše na občerstvovačke v oblasti Tišava.

Na rozdiel od minulého roka, kedy sme na trati aj zmokli, nám počasie tentoraz prialo a bolo dosť teplo. Po takmer 3 hodinách sme dorazili do cieľa, vyfasovali tričká s logom podujatia a už sme sa tešili na výborný guľáš. Nasledovala tombola, v ktorej Sparcus vyhral iontový nápoj a potom hrala hudba až do tmy. Po zotmení sa začal na plátno premietať videozáznam z dnešného podujatia so zábermi z trate, ale pre blížiacu sa búrku sa premietanie predčasne ukončilo a všetci sme sa s príjemným pocitom z vydarenej akcie pobrali domov.

24. júla Okolo Domaše II. 2:34 hod.

Podobne ako minulý rok, aj tentoraz sme sa so Sparcusom na trasu okolo Domaše vybrali počas leta ešte raz a to hneď o týždeň. S kamarátom Robom z Bardejova sme sa dohodli, že sa stretneme na Domaši a vychutnáme si ten okruh ešte raz. Cestou sme sa zdržali v obchode a tak pri príchode na Domašu do rekreačnej oblasti Valkov nás Robo už netrpezlivo očakával aj so svojim bajkom na parkovisku. Zložili sme bicykle zo strechy auta, pripravili veci a hlavne vodu lebo slnko zase pekne pálilo. Ešte sme sa natreli krémom s UV filtrom a mohli sme vyraziť. Na začiatok nás čakal pomerne pekný zahrievací niekoľko kilometrový úsek lesom do oblasti Dobrá. Potom tradične po trase, ibaže nás nečakali žiadne občerstvovacie stanice, tak sme si dali zastávku až pri bufete na Eve a doplnili sme energiu hot-dogmi a kofolou. Pokračovali sme cez Zátoku, kde zase začína príjemný lesný úsek, ktorý sa nám dosť páčil a mali sme chuť prejsť si to ešte raz. Bolo sucho a za nami sa len tak prášilo. Pri najstrmšom krátkom zjazde sme skúsili svoje hranice, no našťastie sa nám to podarilo zísť bez problémov. Pokračovali sme cez Krym a kvôli smädu sme museli znova zastaviť pri bufete v Turanoch a dokúpiť vodu. Čím vyššia teplota vzduchu, tým vyššiu sme mali spotrebu vody J. Tak sme nakoniec dorazili späť na Valkov. Biky sme zaparkovali na pláži vedľa deky, kde nás čakali naši rodičia a Robov otec. Vybrali sme sa osviežiť do vody...a tá bola skutočne osviežujúca. Nakoniec sme sa zašli najesť na terasu, potom sa spokojne rozlúčili a pobrali domov. Doma sme si ešte cez internet do polnoci stihli navzájom poslať fotky z dnešného výjazdu a už teraz sa tešíme na Domašu 2010.

Bluebiker

: : späť na cyklotúry : :