Okruh údolím Laboreckej vrchoviny
Utorok, 12. augusta, pre nás študentov ďalší prázdninový deň. Využili sme ho na dlhšie plánovanú trasu, presnejšie okruh okolo časti Laboreckej vrchoviny z Medzilaboriec cez Výravu, Jabloň a naspäť po hlavnej ceste do Medzilaboriec. Na mape to vyzeralo zaujímavo a keďže touto cestou sme išli len niekoľko krát, chceli sme tento kraj spoznať aj zo sedla bicykla. Monty nebol v dosahu, tak sme sa pri múzeu Andyho Warhola stretli len traja. - Lukáš, Sparcus a Bluebiker. Po súhlase s návrhom dnešnej trasy všetkými členmi výpravy sme sa miernym tempom o 11:30 hod. vybrali z Medzilaboriec. Po prvom zahrievacom kopci za mestom sme už o 10 minút boli v prvej obci – v Ňagove.
Pri obchode bol zaparkovaný autobus s českým evidenčným číslom aj s prívesom, na ktorom bol obrázok bicykla. Hneď sme si mysleli, že ide o nejakých cykloturistov. Prišli sme k autobusu, kde sedeli dvaja mladší muži. Tak sme sa dali do reči a zistili, že ide o zájazd na severovýchodné Slovensko. Turisti boli dovezení na Duklu, odkiaľ sa na bicykloch mali presunúť do Medzilaboriec (len nechápem čo potom robil ten autobus v Ňagove). Odtiaľ mali byť odvezení do Humenného a tam pokračovať v jazdení. Po krátkej debate sme sa rozlúčili a pokračovali ďalej.
Nasledovalo výživné stúpanie, odkiaľ je pri pohľade späť celkom pekný výhľad
na Medzilaborce a okolité vrchy. Trochu sme sa vydýchali a išlo sa ďalej.
Krátke klesanie, stúpanie a zase klesanie...sme v Čabalovciach. Aj
keď máme za sebou len pár kilometrov, je skoro pravé poludnie tak z batohov
vyberáme kávenky. Lukáš zatiaľ odbehol do obchodu na malinovku. Ani tu sa
dlho nezdržíme, veď pred sebou máme ešte kus cesty. Podobne ako do
Čabaloviec, aj ďalej sme pokračovali stúpaním do časti Sterkovce
a ďalej príjemným klesaním až do Výravy, ktorú sme si pozreli len za
jazdy. Profil trasy sa zmenil, už sa nestriedali také stúpania a klesania,
ale kľukatou cestou popri lúkach a neskôr aj lesoch sme došli na križovatku,
kde sme neodbočil smerom na Sninu, ale pokračovali sme rovno smerom na
Humenné. Kým Sparcus išiel svojim tempom, ja a Lukáš, ktorý bol trochu
unavený po včerajšej túre v poľských Radoszyciach, sme trochu zaostávali
a išli miernejším tempom. Sparcus sa nám miestami aj strácal z dohľadu.
Zastavili sme sa pred obcou Zbojné, kde je vľavo od cesty na potoku
Výrava vybudovaná nejaká hrádza. Išli sme si ju pozrieť z blízka. Po
chvíli nasledovala v Zbojnom na moste oproti obecnému úradu asi 15
minútová prestávka na doplnenie energie v podobe svačiny. Naša cesta
pokračovala do tiež peknej dedinky - Rokytova pri Humennom, ktorá sa
už nachádza v okrese Humenné. Odtiaľ sme sa trochu dlhšou rovinkou dostali
do obce Jabloň, kde ma zaujal pekný kostolík. Kým som si ho išiel
odfotiť, Lukáš a Sparcus ma počkali v autobusovej zastávke. Polovicu cesty
sme už mali za sebou. Pokračovali sme na križovatku, kde sme sa dostali na
frekventovanejšiu cestu. Odbočili sme doprava smerom do Medzilaboriec. Po
pár kilometroch sme boli v Zbudskom Dlhom, kde máme so Sparcusom
starých rodičov. Samozrejme sme zašli na návštevu. Babka nám pripravila
menšie pohostenie, tak sme si trochu oddýchli a najedli sa. Trochu ďalej za
dedinou je hranica okresov Humenné a Medzilaborce. Naša cesta pokračovala
cez Brestov nad Laborcom do Radvani nad Laborcom, kde máme
tiež starých rodičov. Ani ich sme neobišli a takisto sme ich navštívili.
Potom nasledovala rovinka do obce Volica. Za sebou už máme vyše
Chlapcom hovorím, že ma už dlhšie bolí zadok, tak sa
snažím nájsť lepšiu polohu na bicykli. Keď sa to nedarí, tak chvíľu šliapem
postojačky. Aj zápästie sa už ozýva...tak sme sa trochu posťažovali, že koho
čo bolí. Lukáš mal čudný pocit s kolenom a Sparcus si zadok vraj už ani
necíti :-) . Na cesty okolo
...Zrazu Sparcus, ktorý išiel prvý zastavil a hneď sa otočil naspäť. Pozeráme s Lukášom, že čo sa deje... oproti nám išlo terénne auto a vedľa neho si vykračoval voľne pustený nemecký ovčiak. No super, čo teraz? My takých voľne pobehujúcich psov nemáme radi a vieme, že väčšina psov tiež cyklistov neobľubuje. Nechceli sme riskovať, tak sa vraciame späť, ale nechceli sme sa vrátiť až do Čabín na hlavnú cestu. Sparcus navrhol, aby sme vyliezli na strom a chvíľu počkali. Pozerám po stromoch...všetky konáre sú dosť vysoko, neviem ako by som tam vyliezol. Ďalší nápad – Sparcus a Lukáš opreli bicykle o strom pri ceste a pomocou nich vyliezli hore. Ja som myslel, že to už nestihnem lebo auto so psom sa už približovalo. Tak som zobral bicykel na chrbát, preskočil som kanál a ukryl som sa za hustými kríkmi na lúke... Auto sa zastavilo pri strome, kde boli chlapci. Starší pán, ktorý šoféroval sa spolu s posádkou zrejme na nás trochu pobavil. Vraj, že prečo chlapci vyliezli na strom, keď ten pes im nič nespraví. No to hovoria všetci, pomysleli sme si. Ešte zažartoval, či im má zobrať bicykle. Tak mu Sparcus surovo povedal čo si o ňom myslí. Pán naštartoval auto a pomaly odišiel aj so svojim „neškodným“ psíkom. Podľa nášho názoru, nemá taký veľký pes len tak pobehovať po ceste. Nebudem to tu ďalej rozoberať, lebo to aj tak nemá význam. Chlapci zliezli zo stromu, ja som trochu doškriabaný vyliezol spoza kríkov a pokračovali sme stúpaním.
Na vrchole sa naskytol pekný výhľad na údolie rieky Laborec
a obec Čabiny. Dole kopcom so sklonom asi 12 % sa išlo úžasne. Krátke
rovinky a pekne ostré (skoro 180 stupňové) zatáčky. Takéto asfaltové
zjazdíky si vieme užiť. Sparcusovi vbehol do cesty zajac, ale našťastie
stihol prebehnúť na druhú stranu. V jednej zatáčke sme míňali protiidúce
auto, čo bolo na úzkej ceste trochu nepríjemné, ale pohoda. Potom sme už
pomaly prešli cez Krásny Brod do Medzilaboriec. Bola to
trochu náročnejšia, ale zaujímavá cyklotúra. Prešli sme
Bluebiker
© MLBikers - Medzilaboreckí cyklisti. 2007-2009.