Prvý výjazd na Čertov kameň
V jeden nedeľný deň som sa vrátil z Habury a zavolal som Sparcusovi, že kde je a či sa nejdeme niekam previezť. On mi na to odpovedal, že: „Poď mi oproti, ja som pri regulačke“. Stretli sme sa pri polícii. Nepríjemné miesto na stretnutie J. Opýtal som sa ho kde ideme, Sparcus na to: „Čertov kameň“. „Si normálny??“ povedal som mu. Chvíľu som rozmýšľal a povedal: „Ta čo ešte stojíme? Poďme!“ Vybrali sme si cestu cez Krásny Brod, je to tá ľahšia cesta. Došli sme do Krásneho Brodu a po lúke sme vošli do lesa... Zo začiatku to Sparcus skoro vzdal J, ale keď sme prešli cez tú húšťavu, tak ho to začalo baviť, len ho stále bolo treba čakať... Vtedy som mal 100 chutí sa na neho vykašlať a ísť svojim vlastným tempom. No povzniesol som sa nad tým. Čakal som ho každých sto metrov. Nejako sa nám podarilo vyjsť hore ku starej chalupe. Chvíľu sme tam odpočívali, no presunuli sme sa ku kameňu. Nádherný výhľad. Sedeli sme tam chvíľu, ja som šiel Čertov kameň pokrstiť „CVRK, CVRK“. Potom sme obdivovali krásu našej okolitej prírody. Neskôr sme naskočili na naše „trojkolky“ a pokračovali sme ďalej inou cestou. Ešte malé stúpanie a prišlo to, na čo sme tak horlivo čakali – DOWNHILL. Tá cesta bola riadny zabijak. Hore sme to šliapali dobrú hodinu, ale dole to bolo také necelé 3 minúty. To bolo, Jardo.... juuj. Po skončení zjazdu v lese sme sa dostali do „veľmi príjemnej“ štvrte (týmto pozdravujem našich spoluobčanov, Čonka ahoj!). Boli sme pripravení na rôzne nástrahy a útoky, ale našťastie cesta touto štvrťou bola pokojná. Prišli sme k nášmu slávnemu múzeu moderného umenia Andyho Warhola, kde sme trochu oddýchli. Potom ma Sparcus šiel odprevadiť domov a ja som išiel spať, no ako domov došiel on, to netuším.
P.S. v tom výjazde hore na kameň boli pozmenené postavy, ten čo čakal bol Sparcus a ten čo meškal som bol ja. Viď fotografie.
MONTY
Fotografie poskytol Sparcus
© MLBikers - Medzilaboreckí cyklisti. 2007-2009.