Mikovský festival Rusínskej kultúry
Obec Miková, odkiaľ pochádzajú rodičia umelca Andyho Warhola, sa nachádza zhruba 15-16 km od Medzilaboriec. Neviem to presne, vzdialenosť som nemeral. Na Mikovskom festivale som ešte nebol, tak som sa tam chystal pozrieť na bicykli. Festival začal už v sobotu 26. júla 2008, lenže celý deň som sledoval počasie, ktoré bolo dosť nestále a premenlivé. Viac krát sa vyskytli aj prehánky. Nemal som chuť sa niekde po ceste skrývať pred dažďom a navyše Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na tento deň výstrahu prvého stupňa pre výskyt búrok. Okolo 17:00 hod. sa cez naše územie dokonca prehnala silná búrka. Tak som nakoniec nešiel. Na druhý deň, teda v nedeľu sa počasie konečne po niekoľkých upršaných a nie veľmi teplých dňoch umúdrilo a bolo takmer úplne jasno. Ja som teplomilný tvor, takže mi to celkom vyhovovalo. Po dobrom obede sme sa s bratom vybrali vonku na bicykloch. Najprv sme sa nevedeli rozhodnúť kam pôjdeme, ale keďže včera nám cesta do Mikovej nevyšla, tak sme sa tam vybrali pozrieť. Keď sme vybrali bicykle zo "stajne", hovorím Sparcusovi: "To sa nehanbíš ísť s takým špinavým bajkom medzi ľudí ?" On mi s úsmevom povedal: "Pozri sa na svoj !" No nevadí, aspoň vidno, že sa nevozíme len po sídlisku :-) .
Zaschnuté blato na kolesách aj ráme bicyklov máme ešte z výjazdu z predchádzajúceho dňa: vtedy sme sa vybrali do Čabaloviec pozrieť nášho freestylera Mareka. Bol s nami aj Monty, ktorý neskôr nadával, že radšej mohol v kľude sedieť doma pri počítači. Dúfam, že len žartoval. Proste po tom ako sme si spolu s Marekom dali horalky a malinovku, nás neskôr išiel odprevadiť aspoň na prvý kopec medzi Čabalovcami a Ňagovom. Cestou domov Sparcusovi nedal pokoj pekný výhľad z cesty a rozhodol sa urobiť pár fotiek. Lenže sme potrebovali "vyliezť" s bicyklami po lúke na ešte vyšší kopec pri ceste aby bol lepší výhľad. Po niekoľkodňových výdatných dažďoch bola lúka ako močarisko. Spod kolies bolo počuť vodu. To sa Montymu veľmi nepáčilo. Ja som tiež nebol veľmi nadšený, keďže mi ešte poriadne nevyschli botasky z podujatia okolo Domaše a vyzeralo to tak, že aj druhé nezostanú suché. Ale čo by sme neurobili pre Sparcusa. Trochu som odbočil od témy, nevadí už ste si asi zvykli. Občas sa mi to stáva :-) .
Cesta do
Mikovej prebiehala v pohode. V obci Rokytovce sme si dali krátku prestávku pred
stúpaním na "Poľanský vrch", ktoré nás čakalo. Musím sa priznať,
že tento kopec som na bicykli zdolával len druhý krát, ale ešte sa mi ho
nepodarilo vyšliapať na raz. Asi v polovici som si musel dať prestávku aby som
to zdolal. Ja mám kopce rád, vždy je to výzva. Boj sám so sebou. Veď ja ten vrch raz
určite vybehnem bez prestávky... Za kopcom samozrejme nasledoval pekný zjazdík a
o chvíľu sme už boli v Malej Poľane, tam sme zišli z hlavnej cesty a urobili sme
si malý okruh po dedinke. Vždy tadiaľ jazdíme autom, tak sme si ju chceli prejsť
aj na bicykloch. Páčil sa nám potôčik tečúci cez dedinu. V tom teplom počasí sme
mali chuť sa trochu osviežiť vodou, ale nebol tam dobrý prístup k vode tak nič z
toho.
Pokračovali sme do Mikovej. Predbiehalo nás niekoľko áut, dokonca aj nejaké
zahraničné. Došli sme k škole, v areáli ktorej sa konal festival. V rade na lístky
bolo dosť ľudí, nechceli sme čakať tak sme sa vybrali pozrieť ďalej dedinku, až
sme došli na koniec. Zvedavosť nám nedovolila vrátiť sa a tak sme vyšliapali
ešte jeden menší kopec, aby sme videli kde pokračuje cesta. Tá viedla do obce
Driečna, kde sa cesta končí. Do Driečnej sme už nešli, vrátili sme sa naspäť. Po
zakúpení lístkov nám ešte zostali nejaké peniaze, za ktoré sme si neskôr kúpili
jedlo. S bicyklami sme prišli k okraju areálu, aby sme ľuďom nezavadzali, tam
už boli nejakí cestní cyklisti, tak sme sa prihovorili. Vraj tam prišli zo Stropkova.
Ich ani nezaujímalo odkiaľ sme prišli, ale pri pohľade na naše zablatené bicykle
sa jeden opýtal, či sme tam prišli lesom. Nie, neprišli sme lesom, ale z
Medzilaboriec po ceste. Tak sme trochu posedeli a vypočuli si
ľudovú hudbu. Potom sme dostali chuť na kofolu, ktorú sa nám nakoniec nepodarilo
zohnať, lebo ju v stánkoch s občerstvením buď ani nemali, alebo už došla. Naše zásoby vody sme už vypili,
tak sme sa smädní vybrali do dediny nájsť nejakú studňu. Na jednom dvore sme
poprosili staršieho pána o vodu. Ten nás ochotne pozval do dvora a naplnil nám
obidve fľaše osviežujúcou studenou vodou. Milému pánovi sme poďakovali a vrátili
sa späť na festival. Tam sme ešte stretli pár známych a okolo pol šiestej
sme sa vybrali domov. Cesta opäť bez problémov, len tie autá keby tak rýchlo
nejazdili tak by som sa možno na ceste cítil bezpečnejšie. Z tej druhej strany
sme "Poľanský vrch" vyšliapali bez prestávky, bolo mi to divné. Teraz neviem či
je z tej strany kratší alebo menej strmý? Nasledoval zjazd, asi v
polovici obmedzenie maximálnej rýchlosti dopravnou značkou na 40 a trochu ďalej
na 20 km/h kvôli nerovnostiam vozovky. Pozriem na tachometer, ktorý mi ukazoval
niečo cez 50 km/h...hmm, tak som trochu pribrzdil aby sa nepovedalo :-) . V
Rokytovciach opäť krátka prestávka pri budove asi bývalých potravín alebo
hostinca, neviem čo tam predtým bolo. Domov som sa už tešil, dnes sme najazdili
len 37 km, ale nezobrali sme si nič na jedenie, osudná chyba. S prázdnym
žalúdkom sa ťažko ťahá na bicykli, ale zvládli sme to. Ďalšia túra za nami a už
rozmýšľame, kde sa vyberieme nabudúce...žeby do Poľska ?
Bluebiker
© MLBikers - Medzilaboreckí cyklisti. 2007-2009.