Medzilaborce – Radoszyce tour, 12.08.2007
V nedeľu dvanásteho augusta som sa
spolu s otcom rozhodol, že si po dobrom obede pôjdeme zašportovať na
bicykloch. Počasie bolo zamračené ale nebolo veľmi chladno. Obliekli sme si
cyklistické dresy a kraťasy, pripravili sme bicykle a okolo 14-tej hodiny
sme vyrazili. Našim cieľom bola slovensko-poľská hranica za obcou Palota.
Keď sa blížil koniec mesta, konečne sa trochu vyjasnila obloha a slnko nám
príjemne ohrievalo chrbát. No nie dlho. O chvíľu sa zase zamračilo a bolo po
radosti. Onedlho nás zohrialo prvé šliapanie do kopca za obcou Vydraň. Už
sme sa dostali na územie CHKO Východné Karpaty a cestou sme obdivovali krásy
prírody. Pred Palotou bola krátka zastávka pri altánku, aby sme nabrali nové
sily na zdolanie ďalších kopcov, ktoré nás čakali. Po chvíli sme dorazili do
Paloty a zastavila nás až hraničná polícia pri colnici na konci obce. Po
prehodení pár slov sa pokračovalo v stúpaní na hranicu. Pred nami bolo 3
a pol kilometra cesty do kopca. Asfalt bol nádherný, hladký ale
s pribúdajúcou nadmorskou výškou ubúdali aj naše sily. Posilnili sme sa
čerstvou vodou, ktorú sme mali so sebou a nakoniec sa nám po krátkej
prestávke podarilo zdolať kľukatú cestu na hranicu. Na vrchole je parkovisko
s altánkom a informačná tabuľa. Prekvapilo ma tam množstvo pohodených
odpadkov na zemi, ale na druhej strane som nevidel žiadny odpadkový kôš...
Náš cieľ bol zdolaný, ale... Otec navrhol: „Keď už sme tu, čo keby sme zašli
pozrieť do Poľska?“ Po krátkom váhaní, keďže sme mali za sebou len okolo 15
km sme sa dohodli, že ideme ďalej. Nasadli sme na bicykle a nasledoval
príjemný zjazd z kopca cez pekné „serpentyny“. Vzduchom sa šírila príjemná
vôňa ihličia z okolitých lesov.
Je
tam nádherne čistý vzduch.
Asi po troch kilometroch sme dorazili ku kaplnke pri „zázračnom prameni“. Tu
sme stretli niekoľko turistov a dokonca dvoch cykloturistov z Poľska. Každý
kto sem prišiel, nabral si aspoň trochu vody z prameňa. My sme si sadli na
drevenú lavičku a dali sme si malé občerstvenie (oplátky a vodu). Po dlhšom
oddychu a preskúmaní okolia nám bolo ešte málo a rozhodli sme sa pokračovať
v ceste do najbližšej dediny. Po pár kilometroch sme odbočili z hlavnej
cesty na vedľajšiu cestu, ktorá viedla do dediny Radoszyce (radošice).
Dedinka je malá, je tu len pár domov a chalúp. Na kopci za dedinou sme
videli drevený kostolík, ale ten navštívime možno nabudúce. Zase sme prišli
na hlavnú cestu na druhom konci dediny. Počasie sa konečne umúdrilo a okrem
mrakov sme zase videli aj lúče slnka, čo potešilo hlavne mňa, lebo mi už
dlhší čas bolo chladno. Vracali sme sa domov, na Slovensko. Smerom k hranici
opäť stúpala nadmorská výška, ale bol som príjemne prekvapený že kopec nebol
až taký strmý ako sa mi zdal. Naspäť to išlo ľahšie ako som čakal. Pri
kaplnke sme si nabrali vodu z prameňa a pokračovali sme v ceste. Možno po
pol hodine sme boli na vrchole a prešli sme hranicou. Pri jazde z hranice
dole strmým svahom sa nám naskytol pekný pohľad na slnkom osvetlené vrchy
Východných Karpát a na lesy Palotskej jedliny. Nasledoval niekoľko minútový
zjazd. Okolo 50 kilometrová rýchlosť, vietor v ušiach a adrenalín v krvi.
Ten pocit sa nedá len tak opísať, treba to zažiť. Pomaly sme sa blížili
k colnici a museli sme začať brzdiť. Škoda že ten super zjazd bol taký
krátky... Po prejdení cez colnicu nasledovala cesta dole kopcom cez Palotu
tak sme zase nemuseli šliapať do pedálov. Neskôr ešte posledné menšie
stúpanie a boli sme vo Vydrani. Po takej dobrej túre sme ešte dokázali
vyšliapať na sídlisko na kopci a už sme boli pri bytovke... Trochu
unavení, ale s pekným športovým zážitkom sme zhodnotili,
že je to zaujímavá cezhraničná cyklotúra a určite si ju ešte neraz
zopakujeme.
Bluebiker
© MLBikers - Medzilaboreckí cyklisti. 2007-2009.